Plním si svoj sen

Už keď som bol malý, tak ku mne neodmysliteľne patrila futbalová lopta. Každý deň som bol na ihrisku, či už sám alebo s kamarátmi. Krásne spomienky. Aj keď rodičia zo začiatku nechceli mať doma futbalistu, museli sa s tým zmieriť. Pretože ja som mal veľký sen a povedal som im, že si ho splním a pôjdem si za ním.

Niekto by to možno nepovedal, ale začínal som ako brankár. Počas jedného zápasu, keď nás bolo málo, som šiel hrať do poľa a tréner mi po zápase povedal, že do brány sa už nevrátim. Moje prvé pôsobisko bolo v susednom dedinskom klube OŠK Klčov, pretože v našej dedine sa žiacke zápasy nehrávali. Hral som tam pol roka. Medzitým sa náš klub FK 49 Spišský Hrhov prihlásil do 2.triedy U15, tak som neváhal a vrátil som sa do rodnej dediny. Celá sezóna mi vyšla dobre, ba až nad očakávanie. Všimli si ma tréneri MŠK Spišské Podhradie, kde som absolvoval nasledujúcu letnú prípravu. Tréner Komara bol so mnou spokojný. Stal som sa stabilným členom základnej zostavy a sem tam som strelil aj nejaký ten gól. Som dosť univerzálny hráč, no či na pravej strane obrany, či v útoku, najlepšie sa cítim na kraji zálohy.

Ako som spomenul, sezóna nám/mi celkom vyšla a veľký krok vpred bola pre mňa účasť vo Výbere VSFZ U15 v r.2013. Bol som na dvoch turnajoch v Poľsku a v Maďarsku. Mal som tam jedného spoluhráča a to mi dosť pomohlo. To bol pre mňa zatiaľ najväčší úspech a zážitok v kariére.

Na moment, keď som sa dozvedel, že mám možnosť ísť hrať do klubu Partizán Bardejov, si pamätám akoby to bolo včera. Bola to hodina Slovenského jazyka a tréner mi napísal SMS. Bol som veľmi šťastný ale zároveň aj nervózny, či to tam zvládnem. Prišli sme so spoluhráčom zo Spišského Podhradia na prvý tréning a miestni kouči sa zdali byť s našimi schopnosťami spokojní. O týždeň nasledoval ďalší tréning a po ňom bolo jasné, že ponuka je na stole. Ostalo vyriešiť obrovskú dilemu – opustiť v mladom veku domov a ísť do „sveta“? Ako vo väčšine prípadov, vyhral futbal.

Bardejov som si veľmi obľúbil. Klub je úspešný a mesto sa mi tiež hneď zapáčilo. Potreboval som už iba školu. Chodil som na Gymnázium v Levoči, takže som musel pokračovať na podobnej škole. Počul som o Gymnáziu Leonarda Stöckela, ktoré je uznávanou a úspešnou inštitúciou, preto som neváhal a šiel práve tu. Zo začiatku to vyzeralo, že to nebudem zvládať, ale postupom časom som si zvykol na nových ľudí a obľúbil si nové prostredie.

Od prvého tréningu som bol pri tíme U17, čiže pri starších hráčoch. Prijali ma dobre a boli sme super partia. Sezóna nám nevyšla podľa očakávaní, no ako sa vraví, na všetkom zlom sa nájde i niečo dobré. V zime sme cestovali na sústredenie v Česku, kde sme hrali tri zápasy. Dva sme vyhrali a jeden remizovali. Bolo to vydarené sústredenie, kde som spoznal veľa príjemných ľudí a posunul som sa v mojej kariére znova vpred.

Ostáva dúfať, že nasledujúca sezóna bude lepšia a dosiahneme i úspešné výsledky. Som priravený pracovať ďalej veľmi tvrdo, aby som si splnil svoj detský sen. Lebo futbal nie je len hra. Futbal je oveľa viac.

Adam
Upravil: BROsport

Adam Šefčík
Dátum a miesto narodenia: 20.6.1998, Levoča
Výška: 176 cm
Hmotnosť: 69 kg