Bol prísny, možno tvrdý, ale spravodlivý. Hráči ho milovali i nenávideli.
Za chrbtom mu hovorili Salazar, po portugalskom diktátorovi. Ale zároveň bol pre nich druhým otcom. Nerobil medzi nimi žiadne rozdiely. Nebol z tých, ktorí spievajú ódy o mužstve, ak vyhrá. Neznášal alkohol, a jediný raz urobil výnimku – po víťazstve nad Anderlechtom v Bruseli objednal všetkým gin s tonicom. Vedel po nemecky, anglicky a maďarsky. Aj taký bol Anton Malatinský, slovenský futbalový záložník, slovenský tréner, v roku 2000 vyhlásený za Trnavčana 20. storočia in memoriam.
Narodil sa 15. januára 1920 v Trnave. Začínal v Rapide, neskôr hrával aj za ŠK Bratislava , s ktorým získal dva majstrovské tituly. Ako výborný strelec a technik odohral v lige 219 zápasov, šesťkrát reprezentoval Slovensko a desaťkrát po vojne ČSR, bol aj na MS 1954 vo Švajčiarsku. Zranenie kolena ho v roku 1956 definitívne prinútilo vzdať sa aktívnej hráčskej činnosti. Začal sa naplno venovať trénerstvu.
Ako tréner bol jedinečný. Napriek pôsobeniam v zahraničí drží rekord v počte odkaučovaných ligových zápasov medzi slovenskými kormidelníkmi. Na lavičke viedol svojich zverencov v 538-ich stretnutiach. K chlapcom pristupoval ako k svojim vlastným deťom. Nejednému hráčovi pomohol vybaviť byt, či škôlku. Často sa chodil pozerať na tréningy i zápasy trnavských dorastencov. Bola to pre nich obrovská motivácia. Dodnes si mnohí pamätajú okamih, keď im priniesol dve tašky káveniek a povedal, že sa na nich teší v A-mužstve. Vyberal si, dôkladne, pomaly, precízne. A vedel si vybrať.
Ako tréner však svojim zverencom nič nedaroval. Keď chcel rozvíjať rýchlosť, kúpil im tretry a behali v nich šprinty. Čo na tom, že ich klince občas tlačili. Bolo to pre dobro veci. Keď hráči zápas vyslovene zbabrali, dal zatvoriť bránu štadióna a potom sa začal tréning. Boli to galeje. S dvoma medicinbalmi pod pazuchou chlapci šprintovali a skákali cez švihadlo. Odplatu riešil tvrdým tréningom, pokuty padali až neskôr, keď zarábali trochu viac.
Málokto však vie, že jeho úspešná trénerská cesta bola v roku 1960 prerušená tromi rokmi väzenia.
Keď sa obranca Juraj Kadlec rozhodol počas odvetného stretnutia Stredoeurópskeho pohára s rímskym AS emigrovať, vypýtala si totalitná moc hlavu. A bola to práve hlava Antona Malatinského ako trénera. Ani to ho nezlomilo, i keď určite poznačilo. Z väzenia sa vrátil iný, tichý, skromnejší, zahĺbený. Ale láska k futbalu a zodpovednosť za chlapcov, tá v ňom zostala. Právom preto zostane jedničkou medzi kormidelníkmi, a rovnako tak právom jeho meno nesie trnavský futbalový chrám. Tento futbalový mág, ktorého familiárne volali Toni-báči, zomrel 1. decembra 1992.

1 komentár
Napíšte odpoveď

Ostatné športy
Rok orla

Ostatné športy
MOKRÝ FEBRUÁR 2025: Februárová výzva, deň desiaty

Ostatné športy
MOKRÝ FEBRUÁR 2025: Februárová výzva, deň piaty

Lyžovanie
LyžovÁNO
Futbal
-
Futbal
/ 3 hodiny dozaduMan City – Real Madrid: Sýty neverí hladnému a City už nikto
Sýty neverí hladnému, spitý hlavnému a City už nikto. Pepeovci vymenili osemvalec za osem...
Od Stew Bee -
Futbal
/ 4 dni dozaduSom rád, že Bayern vyhral, ale teší ma, že skóroval aj Slovan
Bayern je pre mňa viac než len futbalový klub. A zároveň, ak sa ma...
-
Futbal
/ 6 dní dozaduKeď duša vzplanie cez Yamala
Človek vie dookola sledovať tú drogu – toho Rómea z muzikálu z 2001, toho...
Od Stew Bee
Ján
17. januára 2015 at 17:40
Janne,pekné, držim prsty, peknzm ženám a športovkyňam,pa