Jazdectvo nie je len šport. Je to naša česť, priateľstvo, láska, vášeň, závislosť, boj… Mala som 11 rokov keď som prvýkrát sedela na koni. Na reálnom, veľkom koni s trénerom v strede jazdiarne. Na koni, ktorý ma mohol kedykoľvek zhodiť, pošliapať, podupať. Maličké dievčatko bez akejkoľvek potrebnej sily, no s očakávaním v očiach a veľkou túžbou.
A takto kone prebrali kontrolu nad mojim životom a stali sa cestou za úspechmi i pádmi, za radosťou i smútkom, za šťastím… Začala som trénovať, každý víkend, neskôr aj cez týždeň a potom každý jeden deň. Jazdectvo nie je šport jednotlivca. V tomto športe ste vždy dvaja. Vy a váš kôň. Dve telá, dve duše a dve srdcia. Musíte sa zladiť, rozumieť si, vedieť si pomôcť a dokonalo sa poznať. Kôň vám nikdy nepovie, že ho niečo bolí, že sa mu niečo nepáči, že je smutný, hladný či unavený. Vy ste strojcom jeho šťastia, zdravia a radosti.
A tak som vymenila detskú izbu, vymenila som hračky, vymenila som teplé večery doma pri telke a pekné víkendy s priateľmi na chatách či opekačkách. Vymenila som všetko. Za zodpovednosť za toho druhého, za tréningy, za šport, za priateľstvo.
Každý športovec to pozná, keď musí ráno vstať, či prší, či sneží, či je vonku 35 stupňov, musíte ísť a prekonať sa. A tréneri kričia, či máte 10, 20 alebo aj viac rokov. A vy musíte bojovať, ak chcete niečo dosiahnuť tak proste musíte. So slzami v očiach a strachom, kedy zasa niečo nevyjde, kedy spadnete, kedy vám tu prekážku nepreskočí a nechá vás ležať na tráve. No kone mi obratom za toto všetko dali maximum, čo mi dať mohli. Dali mi ich rýchlosť, ich krásu, inteligenciu, dobrotu, temperament, slobodu, odvahu a hlavne mi dali pocítiť lásku. Takú, ktorá je medzi jazdcom a koňom, takú, ktorá je niekedy oveľa silnejšia a úprimnejšia ako láska ľudská.
Po niekoľkých ťažkých rokoch, kým som sa naučila o koňa postarať sa, nakŕmiť ho, vyčistiť, poznať jeho správanie, kým som sa naučila, že ak sa chcem jazdectvu venovať musím obetovať všetko a hlavne čas, po ťažkých tréningoch a tisícoch pádoch prišli prvé preteky. A s nimi prvé sklamania i radosti. Lebo aj ako 15-ročné dievča ešte stále máte málo síl na to, aby ste vedeli kontrolovať 500kg zviera. A tak spadnete, pred prekážkou, za prekážkou, len tak hocikde. Po niekoľkých návštevách v nemocnici, po niekoľkých neúspešných pretekoch začnete premýšľať či to má zmysel. Ale ako každý vie, úspech sa rodí neúspechom a každý pád vás lepšie naučí stáť na nohách a vydržať, a bojovať. A tak som bojovala aj ja, preteky za pretekmi som zbierala skúsenosti. A trénovala som ešte viac a ešte častejšie a kone sa stali mojim domovom. Trávila som tam celé dni, od rána do večera, kopu krát aj do noci. Nie je to o tom, že odložíte náradie do kúta, na ďalší tréning. Vaše náradie je hladné, smädné, treba mu pravidelné kontroly veterinára, treba ho vyčistiť, treba mu osobitnú výstroj a najlepšiu starostlivosť. Pravdou je, že ak raz začnete s jazdením, kone sa stanú každodennou závislosťou, drogou silnejšou ako LSD, drogou, na ktorú neexistuje žiaden liek.
Teraz mám 22 rokov, a na stene mi visí niekoľko desiatok víťazných trofejí, a na poličke mám hrdo vystavených niekoľko víťazných pohárov. Za 11 rokov jazdenia som odjazdila mnoho koní, skoro každého mi vzali a vymenili, a ja som plakala. Vždy. Lebo mi nebrali iba športové náradie ale brali mi priateľa. A zasa a odznova som si zvykala na ďalšieho. Lebo kone sú ako ľudia. Majú rôzne povahy a temperamenty. Jedného musíte ukľudniť, druhého popohnať, tretieho viac držať, štvrtý sa bojí vody, piaty všetkého, čo sa hýbe, šiesty vás zhodí lebo sa mu nepáči žltá prekážka, siedmy má problém s výškou prekážky, ôsmy s dĺžkou… Trénovala som pod rôznymi trénermi v rôznych jazdeckých kluboch. Každý z nich mi dal veľa. Každá skúsenosť s koňmi ma posilnila a posunula ďalej.
Kone ma naučili víťaziť i prehrávať. Naučili ma, že nie je všetko o zlatých medailách, že aj neúspech sa dá prekonať. Že to všetko za to stojí. Za milióny západov slnka sledovaných zo sedla, za tisíce odskákaných prekážok, za pocit lietania, za vietor vo vlasoch za zimomriavky po tele keď cválate oproti vetru po nekonečnej prírode, keď ste s koňom len tak sami a užívate si spev vtáčikov a žblnkot potôčika. Keď viete, že máte najlepšieho priateľa.
S citmi,
Bez slov,
S láskou,
A s oddanosťou…
Autor: Dominika Ščuroková
