Na tohoročnej Olympiáde v Tokiu má po prvý raz v histórii súťažiť transrodová športovkyňa Laurel Hubbardová. Jej účasť otvára pomyselnú Pandorinu skrinku plnú otázok ohľadom rodovej rovnosti v športe. Práve preto sme pre vás pripravili nový špeciál.
Prvá časť: samci vs. samice
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo na športových podujatiach nesúťažia muži a ženy spoločne? Jasné, poviete si – lebo… z „nejakých“ príčin sú muži v športe proste lepší. Áno, presne. A tie „nejaké“ príčiny tvoria súbor rozdielov v telesnej stavbe mužov a žien, ktoré sa odborne nazývaju pohlavný (sexuálny) dimorfizmus.
Slovo „dimorfizmus“ je zložené z predpony di- (dva) a latinského slovného základu pre „tvar.“ Čiže, pohlavná dvojtvárnosť. Laicky povedané, „kukneš a vidziš,“ či je pred tebou muž alebo žena. Sexuálny dimorfizmus existuje aj v zvieracej ríši. Aj škôlkar vie, že kohút má hrebienok a dlhý chvost, sliepka nie. Že lev má hrivu a levica nie. Alebo, že len ujo jeleň nosí parohy a teta laň ich nemá. A tak by sa dalo pokračovať. U niektorých živočíšnych druhov je rozdiel viditeľný viac, inde menej, no prakticky nenájdete zviera, pri ktorom by boli samci a samice úplne rovnakí.
Prečo sa v prírode vyskytuje tento fenomén? Nuž, v prvom rade – kvôli zachovaniu rodu. Totiž, aj vo zvieracej ríši platí, že na vznik nového jedinca je potrebný biologický samec a biologická samica. Je vlastne úplne prirodzené, že majú drobné rozdiely v stavbe tela. Matka príroda rozdelila úlohy medzi samcov a samice, aby zabezpečila prežitie druhu. Záleží na tom, kto sa akým spôsobom podieľa na zháňaní potravy, ako vychovávajú potomstvo, kde žijú…
Samice sú často farebne menej nápadné, aby boli v bezpečí pred dravcami, kým sa starajú o mláďatká. Samci mnohých zvieracích druhov musia o svoje samičky bojovať, preto majú vlastné znaky – či už parohy, výrazne sfarbené časti tela atď. A spravidla, s výnimkou niektorých druhov hmyzu, sú samci väčší a silnejší ako samice, často aj agresívnejší. Ľudia to dobre vedia. Prečo myslíte, že na býčich zápasoch vidíte len býkov? Prečo nikto nezoberie sliepku na kohúti zápas? A ešte aj u koní je skôr výnimka, aby žrebce a kobyly pretekali spoločne…
V čom sa prejavuje sexuálny dimorfizmus u ľudí?
To, či sa narodíte ako chlapec alebo dievča, je dané už v momente počatia. Pri splynutí spermie a vajíčka sa spája otcov a matkin genetický materiál. Ľudská DNA obsahuje 23 párov chromozómov. Ten úplne posledný má „na výber“ – buď je to chromozón X (dievča) alebo Y (chlapec).
(Poznámka na okraj – názvy X a Y sú priamo odvodené od tvaru daných chromozómov, ten mužský má o jednu „nožičku“ menej ako ženský.)
Úplne základný rozdiel, podľa ktorého sa už v prenatálnom štádiu rozdeľujú chlapci a dievčatá, sú vonkajšie pohlavné orgány. Teda prítomnosť/neprítomnosť penisu (aj mne pri 3D ultrazvuku lekárka povedala – aha, tamto je pipík, budete mať chlapca!). S tým súvisia aj ostatné reprodukčné orgány, skryté vnútri tela: u mužov semenníky a spol., u žien maternica s vaječníkmi.
Počas prvých rokov života sa rozdiel medzi chlapcami a dievčatami neprejavuje až tak výrazne. Iste, chlapci inklinujú k autíčkam a hrám na vojakov, dievčatá skôr zaujmú bábiky alebo kreslenie. No pokiaľ ide o telesnú výkonnosť, rýchlosť behu chlapcov a dievčat predškolského veku je prakticky identická (skúste sledovať naháňačky v škôlke – tam sú krpci ešte seberovní). Veci ako účesy, spôsoby obliekania či náušnice sú čisto sociálna záležitosť, nie biologická.
Až okolo 10. roku života nastupuje puberta. Vtedy sa v tele „prebudia“ pohlavné hormóny. Muži produkujú testosterón, ženy (najmä) estrogén. Optimálne hodnoty týchto hormónov zabezpečujú dobré telesné i reprodukčné zdravie a priamo vplývajú na fyzickú (i športovú) výkonnosť. O tom, ako počas puberty pretvoria detské telíčka na mužov a ženy a čo to pre nás znamená, si povieme v druhej časti.
