Tak, panstvo, ako sa vám páči stredovek? Už ste si zvykli na ten zápach? V stredoveku ostaneme aj dnes, no posunieme sa úplne mimo Európu (bude to aj menej páchnuť). Pozrieme sa, aké športy pestovali kultúry na ostatných kontinentoch.
Časť ôsma: o tom, ako športovali ľudia v iných kútoch sveta
Zvyknete sa pri nákupe oblečenia a vecí do domácnosti pozerať na etiketu? Ja áno. Jedným z najčastejších nápisov na nej je povestné „made in…“, často ukončené skratkou PRC (Číňania si asi myslia, že nevieme, aký je oficiálny názov ich krajiny). Veľa z nás len prevráti oči, keď nájde ďalší „šmejd in Čajna,“ no pravda je, že takúto etiketu by mali niesť aj niektoré športy.
A začnem rovno športom, ktorý je jedným z najpopulárnejších športov súčasnosti. Futbal. Áno, vážení. Už okolo prelomu letopočtov sa v Číne hrávala loptová hra, náramne podobná futbalu. Jej pravidlá boli síce trocha iné (utriasli sa cestou na karaváne Marca Pola), no veľa športových historikov považuje futbal práve za čínsky vynález. Sklamaní?
Východné krajiny priniesli západu aj množstvo špeciálnych bojových športov. Čínske karate a japonské sumo sú len vrcholom ľadovca. Tréning šermu, lukostreľby a rôznych pästných zápasov bol samozrejmosťou. V období večných vojen s okolitými krajinami potreboval každý panovník poriadnu armádu.
Naproti tomu India dala svetu jedno z najpokojnejších športových odvetví – jógu. Niektorí športovci toto pomalé cvičenie podceňujú, no práve pomalé pohyby a výdrž v rôznych polohách dali základ modernému (podceňovanému a potrebnému) strečingu.
Stredoveké kočovné kmene, napríklad Mongoli, žili veľmi akčne. O kočovníkoch sme si už hovorili pri rozprávaní o Skýtoch. Aj tu platí, že v kočovnom národe športujú všetci, vrátane žien. Kočovní Mongoli sa dodnes stretávajú na celonárodnom športovom sviatku, aby si zmerali sily v typických „kočovných“ disciplínach: lukostreľbe či jazde na koni.
Behom stáročí sa vyvíjali aj zimné športy. Kde inak ako na severe. Obyvatelia Škandinávie, Sibíri ako aj Kanady sa nezávisle na sebe bavili korčuľovaním a vlastnými verziami hokeja (Slovenskooooooo).
Na odhalenie tajomstva dávnych športov „primitívnych“ kmeňov z Afriky či Oceánie ani nemusíme cestovať v čase. Mnoho z týchto kmeňov si svoje špeciálne tradície udržiava aj teraz. Afričania sú známi svojím temperamentom a láskou k tancu (tanec je dôležitou súčasťou pohybovej kultúry mnohých národov – takmer v každom westerne nájdete záber na Indiánov, ktorí tancujú okolo ohňa), často v súvislosti s miestnymi (pohanskými) rituálmi.
Asi najviac adrenalínový šport pestujú v Polynézii: chlapci musia ako súčasť prechodu do dospelosti absolvovať primitívnu verziu „bungee jumpingu“. Skáču z tridsať metrov vysokej veže, istení lianou, ktorú majú priviazanú o nohu. Jej pretrhnutie znamená istú smrť.
Istú smrť – a to doslovne – znamenali aj niektoré športy veľkých kultúr predkolumbovskej Ameriky. Mayovia i Aztékovia poznali množstvo hier s loptou, najmä kolektívnych. Jedna z nich, opísaná európskymi dobyvateľmi, spočívala v odrážaní lopty bokmi a zadkom, v snahe trafiť ju do okrúhleho otvoru na boku ihriska. Hralo sa (doslova) o život. Indiáni porazené družstvo obetovali svojim božstvám.
Pre väčšinu stredovekého sveta (s výnimkou niektorých kočovných národov) bol šport a boj výlučne (alebo aspoň prevažne) záležitosťou mužov. Dámy, ak vás toto zistenie začína frustrovať, len pokojne. Už o pár storočí sa všetko zmení.
