Staré grécke príslovie hovorí, že najväčšiu pravdu vždy nájdete v komentároch na internete. Každopádne nikdy neverte človeku, ktorý klame. Vítam kolektív pri opise toho, ako sa mi podarilo rozbehnúť rok 2021.
Je ten deň v roku, kedy starému kalendáru končí zmena a podľa instastoriek trinásťročných obyvateľov sa do nového roka ani neopováž pozrieť bez toho, aby si sa v noci nerozbil na bomby. Lebo vraj Happy New Year (povec si to jak Miro Žbirka). Iné som chcel. Je teda 3dsiatyprvý december tesne poobede a ja si hovorím, že niet nie je lepší spôsob ukončenia 2zezo2zero, ako si ísť zabehať. Verný športu, ktorý sa často topí v hejte prívlastkov ako najnudnejší či najnajnudnejší, si v hlave plánujem trasu a premýšľam, na koľko kilákov mi to vyjde.
Namotivovaný jak Erik Kaliňák na tiktoku vstávam od stola, keď si uvedomím pomerne dôležitý faktor pre môj nasledujúci výkon – vonku lejak. Ta ši dobehal, ombre. Zn. som z cukru. Ale iné som chcel vol. 2. Nádej na beh tak ostala zbytočná presne jak Kali na tikt.. nechce sa mi znova ponižovať a písať ten názov. Beh teda ostal na ďalší deň. Okolo druhej obúvam botaske a modlím sa, že v počasí ako z Tvajlajtu nestretnem cestou na Mnicháč (také miesto v BJ, pekne tam je) veľa človekov, nie to ešte človekov bez rúška. Zavaruj. Ta pamätaj. Ja zakrytý jak Ahmedova štvrtá žena, oni xixi od ucha k uchu a rúško doma, potom aj rozum doma. Istotne.
Spokojných almost 8 kilometrov na rozbeh 2tisíc2jedna postačovalo na dobrý pocit a aj keď som to hneď necapal na insta #running #NewYearNewMe #Glupocina, rátalo sa mi to. Prajem aj vám, drahý čítajúci kolektív, aby ste sa po svojom rozbehli v novom roku najlepšie ako je možné.
