Sledujte nás

Dejiny (športovej) emancipácie

Dejiny (športovej) emancipácie, časť jedenásta

Na začiatku bola debata v našej redakcii o tom, či by ženy (ne)mali robiť bojové športy a ako sa nežné pohlavie stavia k vojne ako takej.

Teraz, keď sa náš seriál pomaly chýli ku koncu, pozrieme sa na to, ako dramatické udalosti dvadsiateho storočia úplne zmenili pohľad na ženu ako športovkyňu a bojovníčku. 

Časť jedenásta: o tom, ako medzi zbraňami mlčia (nie len) Múzy

Legenda hovorí, že Trójska vojna vypukla kvôli krásnej Helene a Sabínovia vypovedali vojnu Rímu kvôli únosu ich žien. Romantická predstava, že muži bojovali kvôli ženám, je úplne mimo. Muži vymysleli vojny, aby sa dostali k moci, k pozemkom a bohatstvu. A bodka.

Vojny boli síce „mužskou“ záležitosťou, no ich nežné polovičky znášali bojové útrapy s nimi. Niekedy na diaľku, inokedy priamo v táboroch, ako ošetrovateľky a neraz aj vojačky. Zopár známych kráľovien sa oficiálne postavilo aj do čela armády, keď bola ich krajina vo vojne (i keď, popravde, tieto riešili vojnu skôr v štábnom stane ako na bojisku). Až turbulentné udalosti dvadsiateho storočia priviedli milióny žien z celého sveta na skutočné bojové polia.

Na začiatku bola prvá svetová vojna. Zatiaľ čo muži šli do vojny, štátna mašinéria potrebovala niekoho, kto zaujme ich miesta v továrňach. Koľké prekvapenie – boli to ženy. Prekvapení „páni tvorstva“ s úžasom zistili, že zbrane pre armádu dokážu zmontovať aj dámy. Hneď po skončení veľkej vojny sa ženám dostalo aj veľkého uznania. V mnohých novo vzniknutých štátoch vrátane Československej republiky dostali po prvý raz volebné právo a boli politicky rovnoprávne s mužmi.

Dvadsiate roky minulého storočia priniesli ženám ďalšiu voľnosť. Už žiadne krinolíny ani komplikované účesy: hurá do minisukní a ku kaderníkovi, aby nám spravil moderný krátky zostrih! V jednotlivých krajinách sa ďalej rozvíjali rôzne športové spolky. Výnimkou nebol ani novo vzniknutý Sovietsky zväz. Už v roku 1925 sa v ňom konala prvá spartakiáda (pomenovaná po rímskom otrokovi-gladiátorovi, ktorý sa vzbúril a niekoľko rokov so svojou armádou terorizoval Rím).

Potom prišli tridsiate roky a s nimi vzostup Hitlera v Nemecku. Ak bol niekto naozaj poriadny telovýchovný fanatik, tak to bol práve on. Jeho politika, zameraná na výchovu budúcich vojakov, zdôrazňovala telesné cvičenia pre obe pohlavia. Zdá sa, že jeho plán fungoval úplne dokonale. Keď o pár rokov vypukla druhá svetová vojna, jeho vycvičené dievčence sa ujali ako dozorkyne v koncentračných táboroch. Svedectvá tých, čo zažili krutosť „esesáčok“ sú naozaj desivé.

Vojna však poznamenala ženy aj v iných krajinách. Už spomínaný Sovietsky zväz vyslal svoje ženy priamo na front. Ich politika hlásala rovnosť oboch pohlaví. Odvážne Sovietky sa uplatnili ako sniperky, tankistky či dokonca aj ako pilotky bombardérov. Ostreľovačky slúžili aj v československom armádnom zbore.

Najviac žien – bojovníčok sa uplatnilo v odboji. Slovenské národné povstanie nebolo jediné: proti okupantom bojovali prakticky v každej európskej krajine. Nebojácne partizánky doručovali správy, zásoby i zbrane. A samozrejme, zúčastňovali sa sabotážnych akcií aj otvoreného boja. Vždy pripravené riskovať vlastný život pre slobodu vlasti.

Počas oboch veľkých vojen zahynuli desiatky miliónov vojakov i civilistov. Ženy sa mohli „predviesť“ ako bojovníčky, ale… nebolo by lepšie, keby mohli predviesť svoj talent na športových podujatiach? Medzi zbraňami totiž mlčali nie len Múzy, ale odmlčala sa aj Olympiáda. Našťastie, nie na dlho.

Prihláste sa na odber noviniek

Futbal

Reklama

Viac v Dejiny (športovej) emancipácie