aug 6, 4 mesiace ago

Mäso? Nie, ďakujem!

http://www.brosport.sk/wp-content/uploads/2018/08/maso.jpgMäso? Nie, ďakujem!

Väčšina ľudí má utkvelú predstavu o tom, že človek, ktorý nejedáva mäso, je nejaký „vadný“. A ak nejedáva vôbec nič živočíšneho pôvodu, tak bude neduživý a chorý od pohľadu.

Táto „diagnóza“ sa nazýva vegánstvo. Keď som pred časom objavila jedného vegána, okamžite som ho požiadala, aby mi to celé objasnil. Dominik súhlasil a v jeden horúci deň sme sa usadili v tieni stromu na príjemný rozhovor.

„Čo ťa viedlo k tomu, že si sa stal vegánom?“ opýtala som sa ho.

„Zdravotné problémy,“ odpovedal Dominik a usrkol si z vody. „Mal som príšerné akné a neustále som bol unavený. Spával som aj 14 hodín denne, aby som dokázal fungovať! Lekári mi nevedeli pomôcť. Na vysokej škole som stretol jedného chlapíka, ktorý je tiež vegán. Ten mi to všetko vysvetlil… na pár dní som vynechal mäso a všimol som si, že sa môj stav zlepšuje. Keď som si ho dal, opäť sa zhoršil. Povedal som si, že od januára prestanem jesť mäso úplne… a odvtedy ho nejem. Už päť rokov.“

„A pomohlo to?“

„Samozrejme! Akné zmizlo a energie mám viac než kedykoľvek. Stačí mi spať 5-6 hodín denne,“ usmial sa.

S tým akné som mu verila od pohľadu, pleť má naozaj zdravú. No nedalo mi:

„Čo vlastne jedávaš?“

„Vlastne… skoro každé ráno si dávam päť banánov,“ uškrnul sa on. „To mi stačí na celé dopoludnie. Cez deň toho veľa nezjem, vlastne si len sem-tam zobnem nejaké ovocie. Večer si potom niečo uvarím. Strukoviny, ryžu, zemiaky, čo mi napadne.“

„Veľa ľudí si myslí, že vegáni trpia nedostatkom bielkovín,“ povedala som mu, aby som posunula konverzáciu ďalej. „Nebojíš sa toho?“

Dominik sa zasmial.

„Nie! Vlastne si myslím, že všetko to s tými bielkovinami je prehnané. Oveľa dôležitejšie je, aby v tele všetko fungovalo, aby bolo v poriadku trávenie.“

„Takže si ani nepomáhaš nejakými výživovými doplnkami?“

„O vitamíny ako také sa nebojím,“ ubezpečil ma. „Ovocia zjem dosť. No pravda je, že keď mám náročnejšie obdobie, kupujem si konopný proteín. Stačí mi tak 5 gramov na deň a som v pohode.“

„V poslednom čase sa v obchodoch objavuje sortiment výrobkov pre vegánov,“ spomenula som si. „Kupuješ si niečo z toho?“

Dominik sa na chvíľu odmlčal, premýšľal.

„No… len zriedka. Väčšinou kupujem zeleninu a ovocie. No je pravda, že keď sa chystám s kamarátmi na opekačku, tak si kúpim vegánske párky.“

„Aby si si pripomenul chuť mäsa?“ zasmiala som sa. Jeho odpoveď ma odrovnala:

„A čo je vlastne chuť mäsa? Veď mäso samé o sebe nemá prakticky žiadnu chuť. Všetko je to o koreninách. Okoreniť sa dá aj sója a chutí potom rovnako ako kuracina. A ešte je aj rýchlejšie uvarená.“

„To je fakt,“ uznala som. „Lenže sója sa zas spája s GMO a počula som o prípadoch, kedy konzumácia sóje spôsobila – najmä u žien – hormonálnu nerovnováhu. Nebojíš sa toho? A tých pesticídov?“

„Tak mi povedz, čo je lepšie: GMO sója a pesticídy, alebo hormóny a antibiotiká, ktoré sú v mäse?“ zamyslel sa Dominik. „Slovensko je krajina, do ktorej sa dováža treťotriedne mäso. Na svete je jeden a pol milióna fariem. Vo väčšine z nich zvieratá trpia. Keby si tam bola, ani sa toho zvieratka nedotkneš, nieto ešte aby si ho zjedla. Snažím sa nakupovať od malých pestovateľov a mnoho toho dopestujeme aj doma. Je to drahšie, no aspoň viem, čo jem.“

„A nechýbajú ti povedzme… koláče? Veď ako vegán nemôžeš jesť ani tie, či?“

„Ja som ich vlastne nikdy nejedával!“ usmial sa Dominik. „Bol som typický mäsožravec, ani ovocie a zeleninu som vôbec nejedol. A vieš, čo? Teraz mám oveľa pestrejšiu stravu ako som mal predtým, jedávam oveľa viac druhov jedál. V Košiciach som dokonca našiel podnik, kde robia skvelú vegánsku pizzu, takže si pochutím naozaj na čomkoľvek.“

„No predpokladám, že ľudia okolo teba občas trocha… zízajú,“ začala som. Dominik presne vedel, kam tým mierim.

„Hej, veľa ľudí má predstavu, že kto nejedáva mäso, je nejaký divný. No odkedy som vegán, cítim sa dobre a nehodlám to meniť. Ľudia chodia po doktoroch, no je dôležité, aby sa naučili počúvať signály svojho tela. Veľa problémov si môžu vyliečiť sami, obyčajnou zmenou stravy. Nehovorím, že vegánstvo je vhodné pre každého, no mne pomohlo.“

S Dominikom sme toho prebrali ešte viac, no to si nechám na inokedy. Je však pravda, že môj názor na vegánov sa tiež trocha zmenil. 🙂

Ifka Angelina Lešičková

Ifka Angelina Lešičková

Strávila som 25 rokov premýšľaním, či chcem byť spisovateľka, herečka, speváčka alebo muzikantka. Tak som sa stala matkou dvoch detí a prišla na to, že chcem režírovať muzikály.
Ifka Angelina Lešičková

Najnovšie články od Ifka Angelina Lešičková (zobraziť všetky)

Ifka Angelina Lešičková

Ifka Angelina Lešičková

Strávila som 25 rokov premýšľaním, či chcem byť spisovateľka, herečka, speváčka alebo muzikantka. Tak som sa stala matkou dvoch detí a prišla na to, že chcem režírovať muzikály.

Zdieľať "Mäso? Nie, ďakujem!" cez

More in Ifkine fejtóny
19:11, 3 dni ago

Sedem rozprávok o sixpacku (5)

V posledných rokoch sa internet (a už aj kníhkupectvá) hemží množstvom nových cvičebných metód, ktoré zahŕňajú celkom netradičné prístupy k brušným svalom… Bojovníci v  akcii Keby som mala venovať osobitnú kapitolu každej metóde, s ktorou som s…

Read   Comments are off
20:12, 6 dní ago

Sedem rozprávok o sixpacku (4)

Brušné svaly, slávny sixpack, sa od ostatných svalov v niečom líšia. V takom úplne nepodstatnom, no zásadnom detaile. A ten je… Je to všetko o tuku Pamätáte si na prvý časť nášho rozprávania o brušných svaloch? Mali sme tam takú milú pomôcku – …

Read   Comments are off
19:46, 2 týždne ago

Sedem rozprávok o sixpacku (3)

Otázka dňa: na čo potrebujeme brušné svaly? Logika povie, že sú na to, aby sme sa mohli zohnúť v páse. A ja vám poviem, že je to presne naopak… O hľadaní rovnováhy Predstavte si nasledovnú situáciu: ste cirkusant a chystáte sa na prechod po lan…

Read   Comments are off