V Amerike si môžete kúpiť tričko s nápisom: „Vegetarián – staré indiánske pomenovanie pre zlého lovca.“ Pre väčšinu z nás je vegetarián každý, kto nejedáva mäso… alebo… žeby…?
Nie je to tak dávno, čo som sa zoznámila s vegánom Dominikom a priniesla som vám jeho príbeh. Dnes mám pre vás ďalšiu zaujímavú osobnosť. Volá sa Marc, pochádza z Anglicka a je celoživotný vegetarián. Nikdy neochutnal mäso. Nikdy.
S Marcom som sa zoznámila v roku 2009, keď sme spolupracovali na jednom projekte. Trávil asi dva mesiace na Slovensku a mali sme dosť času aj na rozhovory o strave a životnom štýle. Navzdory predstave o neveľmi pohľadných Angličanoch bol tento celkom k svetu (a navzdory mojej – vtedy ešte neotrasiteľnej – predstave o tom, že vegetariáni sú cintľavky, bol vysoký, ramenatý a svalnatý).
Vieš, moji rodičia sú hipíci, my sme doma nikdy nejedli mäso, šokoval ma Marc, keď som sa ho pýtala na dôvod, prečo sa stal vegetariánom. On sa ním nestal, on sa ním narodil. No videla som, že dôsledne dbá na prísun bielkovín z iných zdrojov. Mám rád syry a mlieko, bielkovín mám dosť. A občas si dám aj ryby, vysvetlil. Za tie dva mesiace som denne sledovala jeho stravovacie návyky a musela som mu dať za pravdu – stravu mal naozaj pestrú. Len ma prekvapilo, že jeho úplne najobľúbenejším jedlom je zemiaková kaša (a to mi zas až také lákavé nepripadalo).
Pamätám sa, keď som sa ešte ako teenagerka prehŕňala v článkoch o zdravej strave. V jednom z nich bola rada: dva razy do týždňa buďte vegetariáni. Proste – dajte si namiesto mäsa niečo iné. Áno, to som dodržiavala. Lenže… po slovensky. Ako katolíčka som v piatky nikdy nejedávala mäso. V škole nám v piatky vždy varili halušky, špagety, niekedy palacinky… mňam… áno, teologicky (a teoreticky) v poriadku. Prakticky nie. A bol to práve Marc, kto mi v jeseni 2009 vysvetlil, prečo.
Boli sme spolu s ďalšími ľuďmi v reštaurácii na večeru. Chlapík, ktorý mal všetko na starosti, vybral pre nás, mäsožravcov, niečo z menu. Tuším nejaké bravčové so zemiakmi, to už presne neviem. Pre Marca ako pre vegetariána vybral maškrtu z vegetariánskeho menu. Buchty na pare. Ja som okamžite začala slintať, to bravčové ma ani zďaleka tak nelákalo. Lenže Marc neveriacky pozrel do taniera, a potom sa otočil ku mne.
Prečo ste mi dali dezert? Kde je hlavný chod?
Toto je hlavný chod, povedala som mu. U nás, na Slovensku, máme veľa takýchto maškŕt. Buchty na pare, palacinky, rôzne halušky… Daj si, je to skvelé!
Áno, bolo to skvelé, to Marc musel uznať. Lenže po dvoch buchtách vyhlásil, že má dosť, bolo to príliš sladké. Nakoniec sme urobili výmenný obchod – on vyjedol zemiakovú kašu z môjho taniera a ja som dorazila jeho buchty. Obaja sme boli najedení, no Marc sa ešte pár dní chytal za hlavu: Ktorý iný národ jedáva dezerty ako hlavný chod? Veď je to také nezdravé! Vegetariánstvo predsa nie je len o tom, že neješ mäso, no aj o tom, že jedávaš viac zeleniny.. buchty sú fajn, ale… stačili by mi dve a namiesto tých ďalších troch by som si dal nejaké strukoviny alebo rybu…
Nedávno som Marca kontaktovala cez sociálnu sieť, aby som sa ho opýtala, ako je na tom so stravou teraz, o deväť rokov neskôr. A viete, čo mi napísal? Pred pár rokmi som začal farmárčiť, tak som si povedal, že skúsim ochutnať aspoň niečo z toho, čo som sám dochoval, ale… vieš, čo? Nechutilo mi. Takže áno, som stále vegetarián.
Hm, vegán Dominik by určite dodal, že chuť mäsa je len v koreninách, takže Marc to možno ani nemal dobre ochutené (a čo si budeme hovoriť, anglická strava je povestná tým, že nie je ktovieako chutná), ale… Marc je aspoň živý príklad toho, že žiť sa dá aj bez toho, aby sme museli jesť mäso. A ja aspoň viem, že samotné „nejedenie mäsa“ z človeka ešte neurobí zdravého vegetariána. Naopak, môže priniesť ešte viac tukových zásob…
