Otázka dňa: na čo potrebujeme brušné svaly? Logika povie, že sú na to, aby sme sa mohli zohnúť v páse. A ja vám poviem, že je to presne naopak…
O hľadaní rovnováhy
Predstavte si nasledovnú situáciu: ste cirkusant a chystáte sa na prechod po lane (uf, to asi nebolo najlepšie riešenie, možno máte strach z výšok, ale skúsime to). Vezmete si tyč, aby ste lepšie udržali rovnováhu a vyrazíte. Krok za krokom sa suniete vpred. Žiadna veda. Teda, nie pre cirkusantov.
Možno sa pýtate, prečo som začala práve takto. Nuž, vysvetlím. Tiež som si dlhé roky myslela, že pointou brušných svalov je to, aby sme sa mohli zohnúť. V skutočnosti robia niečo celkom iné – držia nás vzpriamených. Predpokladám, že doma asi nemáte ľudskú kostru, no ak si ju pohľadáte u deda Gúgla Vševediaceho, určite si všimnete, že ľudský trup tvorí „len“ chrbtica. A hoci nechcem znevažovať zakrivený mrakodrap kostičiek, zodpovedný za prenos nervových signálov do celého tela, na udržanie tela vo vzpriamene polohe je predsa trocha slabý.
Pamätáte sa, ako som sa vás v prvej časti tejto série pýtala na to, či nemáte sedavé zamestnanie alebo nezaťažujete svoju chrbticu iba jednostranne? Nuž, tu je odôvodnenie. Súčasní ľudia sedia oveľa viac ako sedávali naši predkovia. Najmä, ak patríte medzi „kancelárske krysy,“ je dosť možné, že sedíte viac než 8 hodín denne. Ono, nechápte ma zle, na sedení ako takom nie je v princípe nič zlé, no všetkého veľa škodí.
Pri sedení totiž nezapájame brušné svaly tak, ako by sme mali – a ako ich zapájame napríklad pri chôdzi (a nie len na lane). Niet sa čo čudovať, že nás z dlhého sedenia bolí chrbát – chúďatá stavce musia zniesť značnú záťaž, strnulá póza im vôbec neprospieva. Verím, že ste už počuli o pravidle, že aj pri práci v kancelárii by ste sa mali aspoň raz za hodinu a pol na chvíľu (cca 10 minút) postaviť a dať si aspoň malý strečing. Chrbtica sa vám poďakuje – a brušné svaly tiež.
A to ešte nie je všetko. Ako som už naznačila, brušné svaly nám pomáhajú vzpriamene stáť a obzvlášť ich zapájame vtedy, keď musíme udržať rovnováhu. Presne na tomto princípe stojí teória o cvičení brušných svalov za využitia rovnovážnych cvikov. Takže hurá, žiadne sedľahy a podobné samovraždy na podložke!
Najlepší „rovnovážny“ cvičebný program, s ktorým som sa zatiaľ stretla, vytvoril americký tréner Shin Ohtake pod názvom Bulletproof Core (guľkovzdorné jadro – no nerobte si ilúzie, nebudete z neho nepriestrelní). Vychádza z niekoľkých základných rovnovážnych cvikov.
Prvým je lastovička. Áno, to si určite pamätáte zo základnej školy. Stojíte na jednej nohe, druhá noha vzadu, celé telo preklopené vodorovne a snažíte sa pri tomto baletnom výkone nespadnúť na nos. Mimochodom, okrem brucha si takto precvičíte aj stehná (a tá rovnováha sa naozaj zlepší). Ak vás nudí predstava čumenia do podlahy, existuje kopa možností, ako si môžete cvik ozvláštniť – kilová činka do upaženej ruky tomu pridá grády.
Alebo môžete vyskúšať „kufríkové drepy,“ Shinov obľúbený cvik. Pointa jednoduchá a jasná už z názvu – drepy s nejakou záťažou v jednej ruke. Pri jednostrannej záťaži dostane brucho viac zabrať ako pri klasickom drepe. A aj taká základná vec ako obyčajné dvíhanie sa z ľahu do stoja (odporúčam pozrieť Shinove videá s jeho tipmi) môže byť skvelým cvičením.
Dobrá správa je, že pri rovnovážnych cvikoch si zrejme neurvete krk ani kríže, ako pri klasických „brušákoch.“ Zlá je, že možno nebudete mať pocit, že ste naozaj cvičili. No ako hovorievali starí Rimania – pomaly ďalej zájdeš…
