Sledujte nás

F1

Predstavenie okruhov: Veľká cena Belgicka

Veľká cena Belgicka

Monoposty formuly 1 tento rok absolvujú svoju jubilejnú 70. majstrovskú sezónu. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili predstavenie všetkých aktuálnych okruhov, ktoré sú súčasťou tohtoročného kalendára. Po letnej prestávke pokračuje seriál veľkých cien na aktuálne najstaršom okruhu celého kalendára. Spa-Francorchamps patrí spolu s Nürburgringom k posledným klasickým prírodným tratiam, na ktorých sa do dnešných dní organizujú motoristické preteky. Belgickú trať, ktorá si v minulom storočí vyslúžila prezývku peklo v Ardenách, milujú jazdci a rovnako tak aj diváci. Len v Monze, Monaku a Silverstone sa preteky F1 konali častejšie, ako na tomto mieste, ktoré je lahôdkou pre všetkých motoristických gurmánov.

Predstavenie okruhov: Veľká cena Belgicka

Automobilové preteky sa v Ardenách konali už od prvopočiatkov automobilizmu. Tie vôbec prvé sa tu uskutočnili ešte v roku 1896 a ak by sme hľadali predchodcu súčasného okruhu, našli by sme ho pri letopočte s číslicou 1902, keď sa práve v týchto miestach prvý krát v histórii uskutočnili preteky na okruhu, ktorý tvorili uzavreté verejné komunikácie. Trasa sa každý rok menila a najdlhší okruh v tých časoch mal na dnešnú dobu až neuveriteľných 118,1 km. Myšlienka na vznik trate, ktorú dnes poznáme pod menom Spa-Francorchamps, vznikla začiatkom 20. rokov minulého storočia. Majiteľ novín Jules de Thier spoločne s predsedom Belgického kráľovského autoklubu Henrim Langloisom Van Ophemom zrealizovali nápad spojiť miestne verejné komunikácie v Lutyšskej provincii. Vznikol tak okruh s dĺžkou 14,982 kilometra medzi mestečkami Francorchamps, Malmedy a Stavelot. Títo dvaja pravdepodobne vtedy ani netušili, ako preslávia blízke kúpele s liečivými prameňmi v mestečku Spa (okruh vo Valónskej časti Belgicka je od neho vzdialený 11 kilometrov). Práve tu sídlil prvý organizačný výbor, ale historikom sú tieto kúpele známe skôr tým, že v nich v roku 1920 prebiehali rokovania o výške nemeckých reparácií za škody spôsobené v prvej svetovej vojne. Prvé preteky sa tu mali konať v auguste nasledujúceho roku, ale keďže sa na ne prihlásil len jeden štartujúci, boli zrušené. Druhý pokus o  rok neskôr bol už úspešný a od roku 1924 (len rok po slávnejších pretekoch v Le Mans) sa tu pravidelne konajú dvadsaťštyrihodinové preteky. V sezóne 1925 sa tu uskutočnila prvá veľká cena, ktorá sa konala pod hlavičkou Grand Prix de Europe.

Medzi jazdcami sa okruh stal ihneď obľúbeným pre vysokú priemernú rýchlosť (Hermann Lang na Mercedese tu v roku 1937 vytvoril rekord s priemernou rýchlosťou 176,3 km/h), ale aj pre prirodzené prevýšenie v zvlnenej krajine ardenských kopcov (rozdiel medzi najnižším a najvyšším miestom bol 104 metrov), či dlhé rovinky kombinované s miernymi rýchlymi, ale aj zradnými slepými zákrutami. Ich mená ako ľavá Les Combes, esíčko Haut de la Cote, široká Burnenville, či dvojitá La Carrierre sa motoristickým fanúšikom rýchlo dostali do povedomia. To všetko v kombinácii s nevyspytateľným počasím nie raz vytvorilo doslova smrteľnú kombináciu, vďaka čomu si trať rýchlo získala medzi jazdcami rešpekt. Na celom okruhu boli len tri pomalé zákruty: La Source,Virage de l’Ancienne Douanea Stavelot. Práve pasáž za vtedajšou cieľovou rovinkou s druhou menovanou zákrutou, v preklade pri starej colnici, ktorá tu skutočne stála v rokoch 1839-1919 na hraniciach medzi Pruskom a Belgickom, bola v roku 1939 vypustená s cieľom spraviť zo Spa  najrýchlejšiu trať v Európe. Okruh prišiel o necelých 800 metrov, pričom vznikol príšerne strmý (22 výškových metrov na dĺžke 200 metrov s najvyšším stúpaním 15,8 %) ľavo-pravo-ľavý rýchly úsek Raidillon so slepým výjazdom, ktorý sa neskôr preslávil pod menom riečky, ktorá pretekala od colnice pod jeho prvou mierne ľavotočivou zákrutou smerom k mestu Stavelot. Tá riečka sa volá Eau Rouge, ale väčšina ľudí si jej meno spája s jednou najslávnejších zákrut svetových okruhov. V tých časoch však bola postrachom iná ľavo-pravá šikana – Masta Kink lemovaná kamennými múrikmi rozdeľujúcimi dva a pol kilometrovú adrenalínovú rovinku prechádzajúcu medzi domami a stodolami v zadnej časti okruhu. Odvahu jazdcov vedela preveriť aj ľavotočivá zákruta Blanchimont s dvoma vrcholmi. Druhá svetová vojna samozrejme prerušila automobilové pretekanie nielen v Belgicku, ale v celej Európe a v období medzi decembrom 1944 a januárom 1945 sa oblasť okruhu dokonca stala centrom Ardenskej ofenzívy.

Po druhej svetovej vojne čakal okruh zničený po ťažkej delostreleckej paľbe na rekonštrukciu, v rámci ktorej bol opäť mierne upravený. Ostrá 160° vracačka pri mestečku Stavelot bola nahradená plynulou mierne klopenou zákrutou, vďaka čomu cez ňu mohli jazdci prechádzať rýchlejšie. Trend zrýchľovania okruhu malo umocniť aj vypustenie šikany pri dedinke Malmedy (nie je to siedma zákruta a najvyšší bod súčasného okruhu, ktorá nesie rovnaké meno), ktorá sa tu v rôznych verziách využívala v rokoch 1921 až 1929 a potom 1934-1939. V tejto podobe bol okruh súčasťou šampionátu formuly 1 hneď od jeho vzniku, s výnimkou sezón 1957 a 1959. Šikana sa tu vrátila až v roku 1970, keď začali silnieť hlasy požadujúce vyššiu bezpečnosť. Bol to aj dôsledok bojkotu jazdcov v predchádzajúcej sezóne, keď diváci v Spa po desiatich rokoch opäť nevideli monoposty F1. Niet sa čomu čudovať, veď o nehody pri rôznych pretekoch tu nebola núdza. Priemerná rýchlosť sa za tri desaťročia zvýšila na 244,744 km/h.Formula 1 dala pôvodnému okruhu definitívne zbohom po sezóne 1970, hoci práve v tom roku sa tu objavili prvé zvodidlá. Stalo sa tak na popud Jackieho Stewarta, ktorý tu v roku 1966 takmer neprežil nehodu, pri ktorej sa s prevráteným autom ocitol v pivnici stodoly na vonkajšej strane Masta Kink s vytekajúcim benzínom, ktorý sa rozlieval všade okolo neho. Ešte aj pri poslednej veľkej cene na pôvodnej verzii okruhu tu totiž hrala bezpečnosť druhoradú úlohu. Jazdilo sa po bežných cestách a len kde-tu boli umiestnené balíky slamy. Pasúci sa dobytok miestnych farmárov oddeľoval od trate len nízky plot a ešte v 50. rokoch bolo úplne bežné, že po cieľovej rovinke pobehovali dedinské psy. Snáď najlepšie atmosféru tých časov vystihuje legendárny film Grand Prix, keď časť jeho scén natáčal režisér John Frankenheimer počas veľkej ceny v Spa-Francorchamps v roku 1966.

Preteky formuly 1 sa tak v 70. rokoch presťahovali na okruhy v Nivelles a v Zolderi, hoci v Spa sa pretekalo v iných motoristických disciplínach aj naďalej. Každoročne pribúdali nové obete, ktoré nemali toľko šťastia ako spomínaný Jackie Stewart. Napriek tomu prešiel okruh rekonštrukciou až v roku 1979. Jej hlavným cieľom bolo spraviť ho bezpečnejším, pričom si mal zachovať svoj pôvodný charakter. Šikovným prepojením s prudkým klesaním a technickými zákrutami medzi pasážami Les Combes a  La Carrierre, vznikol nový okruh s dĺžkou 6940 metrov. Práve zákruta, ktorá vznikla za La Carrierre bola nazvaná podľa mestečka Stavelot (pred dnešnou zákrutou Paul Frère)je najnižším miestom okruhu, ktorého prevýšenie v súčasnej konfigurácii je 102,2 m, čo je viac, ako je výška slávneho londýnskeho Big Benu. Rýchly, ale nebezpečný úsek v Masta Kink tak ostal už len históriou. Krivoľaký úsek Kemmel bol narovnaný a na jeho mieste vznikla dnešná rovinka na ktorej monoposty dosahujú najvyššie rýchlosti. V roku 1981 pribudla na konci rovinky za zákrutou Blanchimont šikana, ktorá čoskoro kvôli svojmu tvaru získala meno Bus Stop (autobusová zastávka).

Formula 1 sa na skrátený okruh do Valónska vrátila v roku 1983, pričom mala v kalendári alternovať s flámskym Zolderom. Pri tejto príležitosti boli postavené nové boxy (tie pôvodné sú stále za zákrutou La Source), s čím súviselo aj premiestnenie štartovej a cieľovej rovinky. Po tragickej nehode Gillesa Villeneuvea v Zolderi rok predtým sa však od roku 1985 v Belgicku s krátkymi prestávkami (v rokoch 2003 a 2006) jazdí už len v Spa. Okruh aj po skrátení so svojou dĺžkou takmer sedem kilometrov patril spolu s pôvodným Hockenheimringom medzi najdlhšie v seriáli formuly 1. Napriek tomu si zachoval svoj nezameniteľný prírodný charakter. Ďalšie zmeny si vynútila ťažká havária Alexa Zanardiho v pasáži Raidillon v roku 1993. V nasledujúcej sezóne tu aj vďaka udalostiam v Imole vznikla spomaľujúca šikana provizórne postavená z pneumatík, aby sa od nasledujúceho roka po úprave výbehových zón všetko vrátilo k pôvodnému usporiadaniu.

Od roku 2000 sa Spa stalo pernamentným okruhom, keďže v jeho okolí boli v tom istom roku dobudované nové verejné komunikácie. Upravený bol aj vjazd a výjazd z boxov a mierne bol narovnaný aj úsek pred pasážou Eau Rouge – Raidillon. V priebehu rokov sa menil aj tvar šikany Bus Stop, pričom tá z roku 2004 bola azda najmenej populárna. Po posledných veľkých úpravách, ktoré financovala Valónska vláda v rokoch 2006 – 2007, meria dnes trať 7004 metrov a ani v súčasnom kalendári F1 dlhšiu nenájdete. Hoci má 19 zákrut, sú na trati len štyri naozaj významné brzdné úseky a jazdci celkovo brzdia len v siedmich miestach na okruhu, čo je porovnateľné s okruhom Red Bull Ring, hoci ten je o 2,7 km kratší. Úsek medzi zákrutami La Source a Les Combes je vôbec najdlhším v celom kalendári F1, ktorý sa jazdí na plný plyn. V rámci poslednej rekonštrukcie sa radikálne prestavala budova boxov a tímy v nich dnes majú oveľa viac priestoru. Opäť bola upravená šikana Bus Stop, ktorá prišla o svoje meno. Stala sa však alternatívnym miestom na predbiehanie a zároveň druhým najpomalším miestom okruhu. S jej úpravou súvisí aj predĺženie cieľovej rovinky a nový vjazd do boxov. Stále existuje aj pôvodná stará časť okruhu, ktorá je dokonca z väčšej časti v pôvodnom stave a niektoré jej úseky stále slúžia ako verejné komunikácie.

Napriek tomu, že okruh Spa-Francorchamps stále patrí medzi najrýchlejšie, nie je dnes vďaka aerodynamike súčasných monopostov pre jazdcov až takou výzvou, ako v minulosti. V rýchlych zákrutách ako Eau Rouge – Raidillon a Blanchimont sa napríklad jazdci bŕzd vôbec nedotknú. Všetko závisí aj od nastavenia auta, ktoré je tak trochu kompromisom. Ak zvolíte väčší prítlak, stratíte v rýchlych častiach okruhu v prvom a treťom sektore a naopak. Nikde inde nedostáva motor zabrať tak ako tu a svoje si tu užijú aj pneumatiky. Jediná časť auta, ktorá ostáva ako-tak ušetrená je prevodovka. Pridajte si k tomu viac ako 60 % šancu na výjazd bezpečnostného vozidla a pre nedeľné preteky máte namiešané ingrediencie, ktoré by vás nemali odradiť od sledovania veľkej ceny. Stratégia v belgickom Spa-Francochamps má preto vždy zásadný vplyv na výsledok v pretekoch. Do kalkulácií pre jeden z posledných klasických prírodných okruhov ale vstupuje až príliš veľa nepredvídateľných neznámych na to, aby stratégovia mohli dostať jednoznačný výsledok. Ďalším faktorom, ktorý sa stará o zábavu tunajších pretekov je špecifická mikroklíma v Ardenskom pohorí. Nie je zriedkavosťou, že na jednej časti okruhu prší a na opačnom konci svieti slnko. Karty dokáže zamiešať aj teplota vzduchu. V roku 2014 napríklad neprekročila 16 °C, ale o tri roky neskôr dosiahla 24 °C, pričom teplota vozovky vystúpala až na 40 °C. Niektoré tímy na to škaredo doplatili, keď sa na najmäkších zmesiach pneumatík začali tvoriť pľuzgiere už po dvoch kolách.

Aj preto tu jazdcom nestačí len držať nohu na plynovom pedále. Pri jazde musia namáhať aj svoje mozgové závity. Poradie v kvalifikácii tu nehrá až takú veľkú úlohu, ako na iných okruhoch, pretože predbiehanie je v Spa relatívne jednoduché. Navyše štartová rovinka je mierne do kopca, takže jazdci na štarte musia pred zhasnutím červených svetiel stáť na brzde, čo dáva predpoklady k tomu, že prvé nevynútené chyby niektorí z nich robia ešte pred prvou zákrutou. Aj z toho vidno, že formula 1 si na rozbeh po letnej prestávke snáď ani nemohla vybrať lepší okruh.

Mapa okruhu

Mapa okruhu Veľká cena Belgicka

Autor: FIA

Prihláste sa na odber noviniek

Futbal

Reklama

Viac v F1