Sledujte nás

Ostatné športy

Šťastie nenájdeš na dne zmrzlinového pohára

Tak mi napadlo, že je vlastne mojim dávnym zvykom dávať svoje pocity „na papier“. Tak prečo v tom nepokračovať?

Šťastie nenájdeš na dne zmrzlinového pohára

Tak mi napadlo, že je vlastne mojim dávnym zvykom dávať svoje pocity „na papier“. Niekoľko rokov som to však nerobila. Keď som bola mladá, krásna a štíhla, tak som ako správna romantička zvykla svoje pocity veršovať. Dnes už neveršujem, dnes len tak píšem a musím uznať, že to má niečo do seba. Keď o tom nie iba rozmýšľam, ale to aj píšem. Prináša to skutočne veľa AHA momentov a nové vhľady… A funguje to aj ako skvelá psychohygiena, odporúčam všetkým!

No ale nie o tom som chcela…

V mojej doterajšej ceste chudnutia v štýle horskej dráhy, som prečítala milión kníh, blogov, diskusií a článkov o chudnutí. A samozrejme som na Facebooku členkou všetkých možných chudnúcich skupín a za zaručené jedálničky som vyhodila nemálo peňazí. Často som sa dočítala o tom, že si to treba najprv usporiadať v hlave.. Ale tieto dobre mienené rady, mi vždy len tak prešli okolo ucha a nejak som tomu nevenovala veľa pozornosti. Faktom však je, že keď som sa do chudnutia opakovane púšťala pred pár rokmi, šla som do toho s nadšením, s radosťou, tešila som sa na to a veľmi ma to bavilo. Asi preto som si nepotrebovala riešiť nič v hlave, lebo to šlo aj bez toho.

Potom som však prešla syndrómom vyhorenia. Alebo vlastne som ním ešte asi ani celkom neprešla. Ešte sa stále sa v tom popole čvachtám, pokúšam sa z neho vyhrabať a nejak to celkom nejde. Bohužiaľ sa to  netýka iba práce, ktorú som robila a musela s ňou kvôli vyhoreniu prestať, ale sa to týka tak nejak všetkého dokopy. Veľmi nepríjemná vec. 

A žiaľ, týka sa to samozrejme aj chudnutia. Už ma nič nedokáže skutočne nadchnúť a ísť do toho so 120% nasadením.

A tak som si už dlhšiu dobu pripúšťala, že pravdepodobne je naozaj viac než múdre začať práve tým „usporiadaním si to v hlave“. A že sa tieto rady asi týkali predovšetkým práve ľudí ako som ja. Ľudí znechutených z opakovaných pokusov. Ľudí sklamaných zo samých seba. Ľudí, čo sa dôverne kamošia s jojo efektom.

Musela som si urobiť vlastnú autopsychoanalýzu… A vôbec tým nechcem povedať, že teraz sa celé moje čiernobiele myslenie otočilo o 180 stupňov a všetko je super, to vôbec nie. Ale viem, na čom musím popracovať.. že veci nemusia byť len buď čierne alebo biele a nič iné! Viem, že sa musím naučiť akceptovať aj rôzne odtiene sivej alebo pepitový vzor..

Je veľmi jednoduché z cesty zísť a potom plakať nad rozliatym mliekom. Je veľmi ľahké podľahnúť nejakému sladkému pokušeniu… Ale stojí mi to naozaj za to??? Ten prchavý pocit šťastia, ktorý vystrieda dlhodobý pocit zlyhania? A nasleduje ďalší kolotoč diéty a záchvatového prejedania. Až sa človek hanbí už aj sám pred sebou..

Pojem SEBALÁSKAje dnes taký moderný. Kedysi nás učili, že máme zabúdať na seba a rozdať sa ostatným. Ale naozaj môžem rozdávať napríklad šťastie, ak sama nie som šťastná? Môžem byť milá a láskavá, keď sa vnútri trápim a len to vo mne vrie? Nie je to náhodou pretvárka, ktorá v prvom rade škodí MNE? Ja uznávam potrebu sebalásky. Keď si budem nadávať, že kam som to dotiahla, ako som sa zas vypásla a že sa takáto neznášam, čo mi to pomôže? Ako sa ja poznám, pôjdem si do tesca kúpiť makové moravské koláče… a možno aj orechové… Pretože spúšťačom takéhoto nákupu zvykne byť silná negatívna emócia..

A preto sa učím hovoriť si v zrkadle iné veci. Asi to bude znieť ako klišé, ale naozaj nie je samozrejmosťou, že môžem chodiť, že mám ruky, ktorými môžem objať svoje deti, ktorými môžem pracovať . Že mám zrak, sluch, že som vynosila a porodila deti atď. A s pokorou si to vždy naplno uvedomím a precítim, keď vidím niekoho, kto by dal všetko na svete za tieto naše „samozrejmosti“. Naozaj si moje telo zaslúži toľko nadávok a nenávisti? A veď vlastne za to telo nemôže, ako vyzerá, môžem si za to sama. Ja som to telo kŕmila a ja som sa nedostatočne hýbala, telo mi to iba zrkadlí…

A mimochodom, kto kedy definoval ideál krásy? A akým právom sa máme cítiť menejcenné preto, že sa nevtrepeme do toho ideálu? Bohužiaľ naša spoločnosť nám to vnucuje, ako keby človek s nadváhou už nemal hodnotu a je hodný ponižovania. Na instagrame v návrhoch na sledovanie sa na nás usmievajú dokonalé, vytuningované krásky s nádhernou tvárou, bezchybným három, štíhlym perfektným telom, nohami až po zem, sexi zadkom a bruchom. Všetky tieto fotky na nás kričia: „Ty nie si dosť pekná!!!“. A je prirodzenou túžbou každej ženy byť pekná a páčiť sa. Neviem prečo, ale je to tak, dámy mi isto dajú za pravdu. Dokonalosť. Kult dokonalej krásy…. Koľko rokov v živote je žena dokonale krásna? Vo veku od 17 do 23 cca? Kým je štíhla a má krásne vlasy a hladkú pleť bez vrások…..?

Uf, som sa nejak rozčúlila 🙂

Pointou tohto zamyslenia malo byť, že šťastie nenájdeme na dne zmrzlinového pohára ale ani v honbe a snahe za dokonalosťou (ktorá neexistuje).  Že nemáme zo seba robiť odpadkový kôš a tiež netrápiť svoje telo excesmi. Že sa máme mať radi a popracovať na lepšej verzii samých seba. 

A že v tomto prípade (a nielen v tomto) je asi najschodnejšia ZLATÁ STREDNÁ CESTA. Snažiť sa, pri zlyhaní sa nezrútiť a nehrotiť situáciu… Použijem myšlienku, ktorú som použila aj vo svojej maturitnej slohovej práci pred 100 rokmi a nejako som na ňu zabudla: Veď aj Kristus padol. Trikrát! A trikrát aj vstal a pokračoval, neostal ležať pod krížom…

 A vraj to v skutočnosti nebolo iba trikrát ale omnoho viac…

A myslím, že je  vhodné to aplikovať na všetky životné situácie…

Blíži sa Nový rok a s ním aj čas predsavzatí. Všetkým, čo to potrebujú, prajem, aby si to usporiadali najprv v hlave. Lebo niekedy to bez toho ďalej nejde a stane sa to trápením, ktoré sa dlhodobo nedá vydržať. A odporúčam tiež zamyslieť sa, poznať sám seba a vybrať si taký spôsob stravovania a pohybu, ktorý človek dokáže s prehľadom zvládať dlhodobo. Nenútiť sa do niečoho, čo mi nechutí, ale sľubuje to 5kg dole za 10 dní… Fakt to nemá zmysel, verte mi. Poučte sa z mojich chýb, nerobte vlastné… Ušetríte si tým kopu času, energie a aj peňazí. Nájdite si spôsob stravovania, ktorý vám bude chutiť a pohyb, ktorý vás bude baviť. Aby to šlo s radosťou. 

Tak poďme na to, nech keď zhodíme to zimné babušenie, ukážeme krajšie, štíhlejšie  a zdravšie telá.

Prajem všetkým čitateľom krásny čas vianočný a mier a pokoj v srdci, duši a aj v hlave… A silu po každom páde vždy vstať, oprášiť sa a pokračovať…

Veselé Vianoce, priatelia!

Kliknite pre pridanie komentára

Napíšte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Viac v Ostatné športy