Sledujte nás

Ostatné športy

Zákaz pohybu

Zdalo sa, že v dnešnej supermodernej a superrýchlej dobe, vo svete supertechnológií, sa už nič takéto nemôže stať.

Zákaz pohybu

Vzhľadom na to, že moji synovia dnes balansovali na pokraji hysterických záchvatov (jeden kvôli domácemu vyučovaniu a druhý ani neviem prečo…) a tiež z obavy, aby sa mi nezačali robiť dekubity, som sa rozhodla vyliezť z domáceho „korona“ väzenia mimo civilizáciu. Vyviezli sme sa autom za dedinu (aby sme sa s nikým nestretli a dodržali odstup), odparkovali v poli a šli sa prejsť. Všetko to, čo doteraz bolo samozrejmé, bežné, všedné a obyčajné sa v posledných týždňoch zrazu stalo vzácnym, krásnym a zázračným. Kiež by sme na to už nikdy nezabudli a kiež by sa táto nepríjemná lekcia pozitívne odrazila na zmýšľaní a životoch nás všetkých. Daj Bože…

Zdalo sa, že v dnešnej supermodernej a superrýchlej dobe, vo svete supertechnológií, sa už nič takéto nemôže stať. No stalo sa. Aj keď poniektorí ignoranti ešte stále nepochopili a považujú sa za nesmrteľných.

Žijeme teraz v období, ktoré sa zapíše do učebníc dejepisu. Žijeme niečo, čo nepamätajú ani zo dve generácie pred nami.  A napriek tomu, že sú následky tejto pandémie fakt kruté a opatrenia tvrdé, mnohí z nás už vďaka nej zažili nejeden AHA moment a utvrdili sa v starej dobrej životnej pravde, že všetko zlé je na niečo dobré.

Tak si poďme na chvíľku pospytovať svedomie. Mám na jazyku mnoho svedomie spytujúcich otázok, ale nebudem to rozpisovať, keďže sme na športovom blogu, ostanem len v  téme… Koľkokrát sme pre kvantum povinností a pre nedostatok času odložili naplánovanú pohybovú aktivitu? Prechádzka?? Na také čosi vôbec nemám čas!! Nestíhali sme a ospravedlňovali sa sami pred sebou, že niečo iné je teraz dôležitejšie a má prednosť, lebo tak  to jednoducho je a deň má len 24 hodín. 

A potom príde jeden malý vírus, ktorý nám zavrie fitká, zumby a jumpingy, ktorý nás zamkne doma a kvôli ktorému nám hrozí zákaz vychádzania. Pár dní to nejako vydržíme a potom nám to začne prerastať cez hlavu a uvedomíme si, ako veľmi nám chýba… POHYB… Hoci len ten najpraobyčajnejší v podobe chôdze.

Zaujímavé na celej tejto situácii je, že doteraz nebolo v prírode vídať veľa ľudí. A keď je karanténa, zrazu vidno skupinku tu, skupinku tam.. Vonku v otvorenej prírode som dnes nárazovo videla oveľa viac ľudí ako kedykoľvek predtým. Pretože „normálne“ chodí väčšina ľudí do nákupných centier, na zmrzku, na návštevy atď. Keď nám toto všetko zavreli, zrazu je nám znova dobrá aj príroda a pohyb v nej. Samozrejme, že sme to všetko vždy vedeli, že sa máme hýbať a chodiť čerpať energiu do prírody, ale myslím, že TOTO sa muselo stať, aby sme pochopili pravý význam týchto odporúčaní (a mnohých ďalších vecí). Jednoznačne nás to usmernilo a vrátilo nás to naspäť k podstate nás samých, niekam úplne na začiatok, aby sme odznova pochopili to, na čo sme v rýchlom slede všedných dní zabudli.

Prajem si, aby sme z celého tohto všetci vyviazli živí a zdraví. A poučení a posilnení. Aby sme nikdy nezabudli na vhľady a uvedomenia, ktoré k nám prichádzajú v týchto dňoch. Aby život po korone bol oveľa oveľa lepší, ako bol pred ňou. Nech túto pandémiu vystrieda pandémia ľudskosti, ohľaduplnosti a láskavosti. A keďže máme teraz aj viac času, treba ho využiť na inventúru v duši. Veď kedy sme si takú inventúru robili naposledy?

Stay safe.

Kliknite pre pridanie komentára

Napíšte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Prihláste sa na odber noviniek

Futbal

Reklama

Viac v Ostatné športy