Už dávnejšie som si uvedomila, že som závislá. Na jedle. Nepoznala som teóriu, ale bola som si istá, že tým trpím. Plne som si uvedomila, že to, čo stváram s jedlom nie je normálne a že je to nejaká nezadefinovaná porucha príjmu potravy.
Byť závislým na jedle je celkom dosť veľký problém. Je známe, že jediným riešením na alkoholizmus, gamblerstvo, či závislosť na drogách je abstinencia. No ale abstinuj s jedlom, keď to nejde. Človek jesť musí, aby mohol žiť. Aby sa nedostal do opačného extrému – anorexie. S jedlom sa stretáva vždy, pri nakupovaní, varení, stravovaní. Jedlo jednoducho nemôže dostať STOPku. A tak, ako sa abstinent nemôže nikdy biť do hrude a dušovať sa, že už nikdy viac sa nedotkne pohárika, drogy, automatu, tak ani človek závislý na jedle nemôže nikdy tvrdiť, že už je z toho von. Je to tenučký ľad. Hlavne u ľudí, ktorí si opakovane zažívajú jojo efekt. Je to šialený labyrint, bludný kruh!
A tak som sa rozhodla troška sa povŕtať v teórii tejto zákernej závislosti a niečo o nej napísať. Nehovorí sa o nej tak strašidelne ako o bulímii a anorexii, ale ona strašidelná je. A cesta von je rovnako ťažká ako zo všetkých porúch príjmu potravy a závislostí.
Závislosť na jedle je neschopnosť človeka odolať jedlu, napriek tomu, že vie, že to pre neho môže byť nebezpečné. Znamená nemať žiadnu kontrolu nad svojím konaním v oblasti jedla, čo často spôsobuje neželané a nebezpečné priberanie, obezitu a v ťažkých prípadoch aj smrť. Samozrejme sa tu bavíme o jedle nezdravom, mastnom, slanom, sladkom.
Najčastejšie príznaky:
- Človek konzumuje jedlo ďaleko za bod nasýtenia, pocit plnosti vôbec nič neznamená. Ak má chuť na určité jedlo, tak si ho dá, aj keby mal prasknúť.
- Pocit previnenia po jedle, no napriek tomu si dané jedlo dá znova.
- Závislosť začne skrývať pred rodinou a priateľmi.
- Nevie sa kontrolovať aj keď veľmi dobre vie, prečo ručička na váhe ukazuje čoraz vyššie čísla.
- Ak dotyčný nemá potravinu, na ktorú má práve chuť doma, je schopný utekať si pre ňu okamžite do obchodu.
- Často konzumuje jedlo len za účelom zníženia stresu, zlepšenia nálady. Zároveň v súvislosti s jedlom pociťuje depresiu, pocit viny a menejcennosti.
- A v neposlednom rade začne dávať prednosť stravovaniu osamote, v tajnosti.
Je to celé absurdné, že? Nelogické. Ale aj s takýmito problémami sa bijú ľudia medzi nami. A ja som, žiaľ, jedným z nich.
Závislosť na jedle sa často spája duševným trápením a poruchami. Takmer polovica závislých trpí úzkosťami, depresiami, sklamaním, smútkom, menejcennosťou a psychickými poruchami. Chceme zabudnúť na bolesti v živote, stresy, či naplniť vnútorný pocit prázdnoty jedlom.
Ako s tým bojovať?
No v prvom rade si to človek musí priznať a chcieť problém riešiť.
Kvôli sebe. Kvôli vlastnému zdraviu, dlhšiemu a kvalitnejšiemu životu, lepšiemu vzhľadu a lepšiemu psychickému rozpoloženiu.
Najdôležitejším pravidlom podľa odborníkov je necítiť hlad (konečne viem, prečo mi nefungovali pokusy o celodenné pôsty a skončilo to útokom na chladničku). Je dobré vopred si naplánovať celodennú stravu a mať po ruke vždy niečo zdravé pod zub, aby nás nezlákal fastfood v prípade hladu. Vyhodiť nezdravé zásoby v domácnosti, respektíve ich niekomu posunúť. Z vlastnej skúsenosti a aj z odborných článkov viem, že sa rozhodne neodporúčajú tzv. „cheat days“, teda dni, kedy si človek dovolí zjesť, čo mu hrdlo ráči, lebo návrat z toho môže byť ťažký až priam nemožný.
Samozrejme, občas sa stane, že ideme niekam, na svadbu napríklad, tak jasne, že si neprinesieme v ešuse nejaké svoje jedlo. Z jedného jedla mimo režim raz za čas sa nezrútime, ale treba mať na pamäti, že je to len výnimka a hneď potom ideme ďalej. Nepovoliť si „uzdu“. Takže jednoducho človek závislý na jedle si musí už stále dávať pozor, aby ho to nehodilo do starých koľají.
Ďalej sa odporúča samozrejme pohyb, psychohygiena, stretať sa s priateľmi, NENUDIŤ SA. V prípade útoku chutí sa snažiť nejako rozptýliť, pripomínať si svoje ciele. Hľadať spôsoby ako sa vysporiadať s minulosťou, so stresmi, s vecami, čo nás trápia. A naučiť sa jedlo brať ako zdroj energie a výživy, nie ako liek na negatívne pocity či emočné prázdno. Dávno vieme, že jeme preto, aby sme žili, nežijeme preto, aby sme jedli…
A ak to nejde ani tak, tak neváhať a kontaktovať odborníka. Lebo najväčšou závislosťou v živote by mal byť život samotný.
