Sledujte nás

Ifkine fejtóny

Čistota – pol života

Áno, čistota je pol života. Respektíve, pol zdravia, záleží na tom, ktorú verziu poznáte. A tu je práve ten zádrheľ…

Čistota – pol života

V súvislosti s koronavírusom sa čoraz častejšie spomína, aké je pre naše zdravie dôležité, aby sme boli čistotní.

Umývaj si ruky! Dávaj pozor na špinu za nechtami! Nejedz nič zo zeme…! Znie vám to povedome? Istotne ste tieto dobre mienené rady počúvali celé detstvo. Naozaj je veľmi dôležité, aby sme sa naučili správnym hygienickým návykom. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah hygieny a zdravia, je to však zložitejšie, ako by sa mohlo zdať. Veď nie nadarmo sa hovorí, že čistota je pol života!

Medzi rodičmi – či už dnešnými alebo tými v minulosti – nájdeme celú škálu postojov k tejto téme. Od ležérnych „špinavcov,“ ktorí pri osobnej hygiene nezájdu snáď ani po zápästie, až po bakteriofóbov, ktorí by najradšej vysterilizovali aj vlastné bábätko, len aby na ňom neboli žiadne mikróby. 

Áno, čistota je pol života. Respektíve, pol zdravia, záleží na tom, ktorú verziu poznáte. A tu je práve ten zádrheľ. POL nie je totiž CELÉ. A ironicky, tú druhú polovicu zdravia tvoria práve bacily. 

Ešte v devätnástom storočí sa s hygienou nijako extra nepreháňalo. Dokonca ani lekári v nemocniciach sa neunúvali so sterilizáciou nástrojov. Viete si predstaviť, akú paseku to spôsobilo, keď jeden lekár obehol s jedným skalpelom desať – dvadsať ľudí… Bohužiaľ, aj medzi bežnými ľuďmi bola úroveň hygieny dosť slabá. Historici aj medici sa zhodujú na tom, že za mnoho stredovekých i novovekých epidémií mohla práve slabá hygiena. Mor sa rozšíril vďaka potkanom – a tie boli celé natešené z hromady odpadkov v stredovekých mestách. Cholera, ktorá vykosila východ Slovenska ešte v rokoch 1831 a 1873, je priamo spojená s nedostatočnou hygienou (a jediné, čo na ňu zabralo, bolo práve starostlivé čistenie a dezinfikovanie domov, odevov i ľudí!).

Po druhej svetovej vojne sa rozmohol druhý extrém. A správne hovorím, keď úzkostlivú čistotnosť päťdesiatych a nasledujúcich rokov nazvem extrémom. Čítali ste vtedajšiu literatúru o starostlivosti o dieťa? Nie? Odporúčam, zasmejete sa. No bude to smiech cez slzy. Každodenné kúpanie, vyváranie oblečenia, sterilizovanie hračiek, izolácia od okolia i matky, povinné nosiť pri vlastnom dieťati rúško celé šestonedelie… dnes sa mnoho lekárov zhoduje na tom, že práve toto spôsobilo, že nám vyrástla generácia alergikov, a že toľko ľudí má dnes problém s imunitou.

Nie, nechápte ma zle, nechcem obhajovať minulé doby, ani vás odrádzať od rúšok a dezinfekcie rúk v obchode! V súčasnej situácii používam obe. Áno, aj v devätnástom storočí sa našli extrémne odolní ľudia, ktorí sa dožili 80, 90 a viac rokov. No za cenu, že 4 z ich 6 súrodencov neprežili viac ako tri roky. Extrémna špina spôsobila, že prežil len ten, kto bol najodolnejší. Extrémna čistotnosť a medicínsky pokrok nás drží nažive všetkých. No za cenu ďalších zdravotných problémov…

Tá trocha bacilov nám vlastne prospieva. A nehovorím len o dobrých baktériách v tráviacom trakte. Väčšina pediatrov vám dnes povie, že ak chcete mať zdravé dieťa, je naozaj zbytočné hysterčiť pre každú molekulu piesku, ktorá sa mu dostane do úst a tri razy za hodinu vyvárať cumlík. Mimochodom, bábätko nemusíte ani denne kúpať, pokiaľ nie je naozaj umazané, ogrckané či príliš pokakané. Všetko s mierou. Čistota je pol života, no bacily sú celý. 🙂 

Kliknite pre pridanie komentára

Napíšte odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Time limit is exhausted. Please reload CAPTCHA.

Prihláste sa na odber noviniek

Futbal

Reklama

Viac v Ifkine fejtóny