Hádzanár, na ktorého sa nezabúda

„Ahoj, drobec,“ takto ma zdravil vždy, keď sme sa stretli na chodbe UPJŠ v Prešove v 90-tych rokoch minulého storočia. Znie to strašne dávno aj akosi „staro“. A vlastne aj je, keďže tento pozdrav som roky nepočula a už ani nikdy nebudem počuť. Len on si to mohol dovoliť, nikto iný, keďže som vždy bola citlivá na svoju výšku. No on u mňa vzbudzoval rešpekt, obdiv, ale aj dôveru.

Vincent Lafko. Hádzanárska legenda. Osobnosť. Sebaistý, dôsledný, zodpovedný. Akokoľvek by sme ho pomenovali, vždy zostane človekom, ktorý svoj život zasvätil hádzanej. A to, čo po sebe zanechal, je skutočné hodné uznania.

Vincent Lafko sa narodil 7. júna 1945 v Hranovnici. Hádzanársky vyrástol v Levoči, no potom svoj športový aj osobný život upísal Prešovu. Tu, v prešovskom Tatrane okúsil, ako chutí víťazstvo, keď v roku 1971 získali majstrovský titul. Jeho výkony ho posunuli do reprezentácie a boli to práve olympijské hry v Mníchove 1972, odkiaľ si odnášal ako spojka československého hádzanárskeho tímu striebornú medailu. Áno, bola to tá neslávne známa olympiáda, ktorá bola poznačená krvou teroristov. Kiežby som to bola vtedy, keď som ho stretávala, vedela. Určite by som dnes vyberala aj útržky z jeho spomienok z Mníchova.

Vilo, ako ho blízki familiárne oslovovali, bol úspešný aj ako tréner. Pod jeho vedením (spolu s Martinom Gregorom) získal Tatran Prešov v roku 1993 posledný federálny titul majstra Československa.

Môj kamarát, výborný brankár Martin Struhala naňho tiež spomína: „Keď som spoznal Vinca Lafka, pôsobil som práve ako brankár v TJ Baník Karviná. Bojovali sme svojho času o titul majstra Československa. My sme Prešovu titul v semifinále síce vyfúkli, no táto prehra bola nepatrným mínusom v porovnaní s tým, koľko toho Vincent Lafko dosiahol. Ako človeka som ho síce nemal možnosť osobne spoznať, ale ako tréner pôsobil sebavedome a vzbudzoval rešpekt. Úctivo sa klaniam, bol to veľký hádzanár.“

Vincent Lafko následne viedol aj slovenskú mužskú hádzanársku reprezentáciu. V Slovenskom zväze hádzanej pôsobil dlhé roky vo vedúcich funkciách trénerskej komisie. Bol okrem klasickej aj priekopníkom plážovej hádzanej, v roku 1995 stál pri zrode najstaršieho turnaja v tomto športe v strednej Európe, ktorý sa dodnes hrá v Prešove.

Dlhé roky pôsobil ako pedagóg na Fakulte športu Prešovskej univerzity a jeho rukami prešli tisícky mladých učiteľov telesnej výchovy a talentovaných športovcov.

Patril k najznámejším osobnostiam Prešova nielen v športovej, ale aj spoločenskej oblasti. Založil Olympijský klub regiónu Prešov, dlhodobo sa angažoval v rôznych spoločenských aktivitách.

Všetko to mu bolo dopriate len do 15. decembra 2012, kedy dopísal posledné písmená svojho života. Odišiel náhle, plný života, odhodlania a určite aj plánov. Ale taký je život. Nepýta sa. Vincent Lafko chýba všetkým, ktorí ho poznali, a rovnako chýba aj slovenskej hádzanej.