Rodák zo Spišského Štvrtka. Otec dvoch dcér. Maratónec. A bývalý predseda vlády Slovenskej republiky. Dámy a páni, spovedáme Mikuláša Dzurindu.
Hneď na úvod odkryjem farby a prezradím, že som bol vždy vaším fanúšikom. Kde vidíte priesečníky medzi politikou a športom?
Za fanúšikovstvo veľmi ďakujem, vážim si ho!
Pokiaľ ide o politiku a šport: v oboch oblastiach uspejete, ak pochopíte, prečo sa im venujete. Inými slovami – musia vás baviť. Ba ešte viac – musia byť pre vás vášňou.
No a potom je tu vôľa. Tak šport, ako aj politiku môžete pestovať ako hobby, alebo v týchto disciplínach môžete chcieť niečo dosiahnuť. Ak chcete dobrý výsledok, musíte tvrdo pracovať. Tak v politike, ako aj športe.
Ivan Mikloš vraví, že ste mali v rozhodujúcich, a pre Slovensko neľahkých, momentoch nielen odvahu ale predovšetkým úžasný ťah na bránu. Čo pokladáte s odstupom času za svoj najväčší politický gól a čo za taktickú chybu čo mrzí?
Politický gól vidím v zásadnej zmene Slovenska, ktorá sa nám za 8 rokov podarila. To, že sme Slovensko vymanili z izolácie a dostali ho do EÚ a NATO bolo akoby symbolickým vyjadrením tejto zásadnej zmeny.
Mrzí ma, že som po sebe nezanechal silnú stranu typu nemeckej CDU. Ktorú by som aj ja mohol s radosťou voliť. Mrzí ma to o to viac, keď sa pozerám, čo sa na Slovensku a so Slovenskom deje dnes.
Ako ste športovo vyrastal, dospieval a kam dospel?
Vyrastal som v krásnej, ale nie veľmi solventnej rodine. Rodičia boli učitelia, ale režim im nedovolil učiť. Tak som sa venoval najmä športom, ktoré neboli finančne nákladné. A skúšal som všetko možné – futbal som hral na priemyslovke s Jankom Kozákom, hokej na základnej škole s Ferom Hossom. Skúšal som ping-pong, rekreačne som hrával tenis a mal som rád bicykel. Ale najviac mi sedel beh. Čím bola trať dlhšia, tým väčšie potešenie mi prinášala. V maratóne mám najlepší čas 2 hod. 54 minút. V Košiciach na klasickej trati do Sene a späť som zabehol za 2 hod. 57 min. Nie tak dávno som na MMM v Košiciach obsadil v kategórii nad 60 rokov 3. miesto. V Košiciach som zabehol už 29 maratónov, 6 z nich ako premiér.
Dajte tak od srdca, čo zaplaví vaše vnútro pri slove maratón.
Bolesť a radosť. Predovšetkým ohromná pozitívna emócia. Zátopek hovorieval, že kto chce víťaziť, mal by sa venovať šprintu. Kto však chce mať zážitok, mal by behávať maratón. Mal svätú pravdu!
Obľúbený športovec a prečo?
Peter Šťastný. Lebo bol ohromný šampión, skutočný majster, a pritom zostal úplne normálny. Je rozhľadený, prirodzene múdry a hlavne – dôveruje hodnotám, ktoré ponúkajú človeku perspektívu. Napokon – strávil 10 rokov ako poslanec v Európskom parlamente. Počúval som o ňom samé dobré veci, dodnes sa ma naňho niektorí aktívni politici pýtajú. Od Petra som prvýkrát počul vetu, ktorá sa stala mojím krédom: “Kde je voľa, tam je cesta!”
Kde vidíte Slovensko o 20 rokov?
Najťažšia otázka. Lebo odpoveď závisí od mnohých faktorov. Od vývoja vo svete, ako aj od politiky tu, doma. O 20 rokov by som chcel vidieť Slovensko ako krajinu, ktorá je nad priemerom európskej životnej úrovne. Aj ako krajinu, do ktorej sa talenty vracajú, nie odchádzajú.
Tešíme sa na naše ďalšie mikrostretnutie počas košického maratónu, veľa zdaru a vďaka za rozhovor!
